Couchsurfing

Uz niekolko rokov som vedel o moznosti vyuzivat rozne akcie leteckych a dopravnych spolocnosti na cestovanie do zaujimavych destinacii. Lukas mi casto rozpraval ako chodi kazdy tyzden do Student Agency a pyta sa, ci nemaju nieco lacne. Obcas sa mu postasti, a tak bol so svojou priatelkou na vikend v Benatkach, Milane atd. Kamos cestoval do Indie, do Mumbaia, letenka tam a spet sa da najst za 300 eur. Ja som si hovoril ze takto budem cestovat ked si najdem priatelku, co sa bohuzial nedeje :D a niezeby som nechcel takto cestovat aj bez nej, len som to proste odkladal na neurcito a nevenoval tomu taku velku pozornost. Nakoniec, niesom nejaky velky maniak do cestovania a ani ma to nejak extra nelaka..
Co ma ale laka a bavi je travit cas v prirode a tak som bol v lete 09 stanovat s Minom na hrade. Cast cesty tam a celu cestu spet sme isli stopom. Nestopovali sme prvykrat, ale bolo to vpohode a tak nejak sme sa rozhodli, ze pojdeme v lete stopom do Spanielska. Mino tiez nasiel lacne letenky od Ryanairu, tak sme si povedali ze este predtym musime najst nejaku akciovu cenu a niekde vycestovat. V maji sme nasli letenky na koniec juna do Bologne. Este som si vytvoril virtualnu mastercard prepaid kartu, vdaka ktorej nam u Ryanairu odpadli poplatky v celkovej hodnote myslim 20 eur a kupili sme si listky. Jeden nas vysiel na nejakych 22 eur, pricom v Bologni stravime 3 noci.
Pravdaze ako pravy cestovatelia ideme nizkonakladovo, teda ziadne ubytovanie v hoteli si nemienime platit. Nemame zakupeny batozinovy priestor, preto ani nemozme vziat stan a asi sa nam tam nezmesti ani spacak. Pre nas to nie je ziaden problem, lebo sme dobrodruznej natury a so vsetkym si nejak poradime. Prinajhorsom sme ratali s tym ze si kupime na mieste spacak a niekde sa uz vyspime, ved v juni je v Bologni urcite dost teplo. Tiez tu bola moznost skusit sa na mieste s niekym zoznamit a poziadat ho o noclach, alebo rovno rad radom klopat na dvere.
Mino ale objavil jednu skvelu stranku - couchsurfing.org, kde ludia ponukaju svoje gauce alebo volne postele pre cestovatelov ako sme my. Obaja sme sa tam teda zaregistrovali, ja az 4. juna, napisali sme si navzajom pozitivne referencie a Mino poslal par ziadosti. Jeden typek sa mu ozval, nasledne to ale zrusil, iny napisali ze je este skoro na to aby vedeli co bude o 2 tyzdne. Ja som sa ako pravy maniak do tej stranky silno zazral, vyplnil si profil, fotky a ked som si uvedomil ze moja postel je vlastne prazdna, zacal som ju ponukat ostatnym surferom. Hned po dvoch dnoch som dostal prvy request od typka z Miami. Bohuzial vtom case som nemal byt v Prahe, tak som mu napisal ze ho ubytovat nemozem ale skusim zohnat nejakych kamaratov. Pravdaze vsetci ludia su neochotny a o nic podobne nemaju zaujem, na svoj inzerat na facebooku som nedostal ziadnu odpoved.
Coskoro ale pisali dalsi a dalsi, slovo dalo slovo a v stredu o piatej som sa priamo pred internatom stretol s mojim prvym hostom, Alessandrom. Alessandro je Talian studujuci druhym rokom modernu historiu v Parizi. Doviedol som ho na izbu, zlozil sa, osprchoval, cely cas sme sa vpohode bavili po anglicky. Je to velmi sympaticky typek, mily, zaujimavy. Pomerne rychlo sme sa zblizili a pripada mi ako moj dlhorocny kamarat, nie ako nejaky zahranicny host. Zaviedol som ho na Babcovu izbu, kde bol zo zaciatku len Zoldy ale postupne prisli aj ostatny, tak zazil taku tu studentsku atmosferu, zafajcili sme usulanu cigaretu z najsilnejsieho tabaku v Cechach, dali sme si poldeci borovicky a neskor aj maleho jointa. Fajne sme sa zabavali, kamosi sa s nim popredstavovali a bavili, myslim ze sa citil prijemne. Potom som mu este ukazal vyhlad z 19 poschodia, zohnal som mu plachtu, perinu a vankus a sli sme von. Alessandro ma totiz v Prahe svojho dobreho kamarata Emiliana z detstva, ktoreho tiez hostoval v Parizi a ktory mu zabezpecil ubytovanie v na vsetky ostatne noci az do pondelka, kedy odchadza spet do Pariza. Tie dalsie byva v jednej americkej ubytovni. Americka preto, lebo tam byvaju sami Americania studujuci v Prahe. Tam sme sa teda ten vecer vybrali. Je to nedaleko florencu, a tak sme sa este zastavili v obchode a kupili pre nas 4 piva. Alessandro bol velmi stedry a vsetky ich sam zatiahol. Pred dverami ubytovne sme mali mensi problem kedze cislo na ktore mal volat dvihlo ale ludia na druhej strane sa len rehotali a robili si z neho srandu. To mi prislo trochu neprijemne a zacal som sa obavat kam to vlastne ideme. Nastastie ale v tej chvili prisli pred kolej nejaky dalsi 5 ludia a isli dnu. Alessandro sa ich spytal ci nepoznaju Emiliana, oni ze ano, ze k nemu idu. Tak teda ze ideme s nimi. Super. Prisli sme hore do ich bytu. Je to priestranny byt starsieho typu, s vysokym stropom a s viacerymi izbami, v ktorych byvalo viacero studentov, asi traja v jednej izbe. Vsetci 9 sme sa zisli v kuchyni, kde sa prave vyrabal fajnovy salat na taliansky sposob. Zlozenie ludi bolo 2 dievcata a 4 chlapi - taliani, dvaja americania a ja. Bavilo sa teda raz anglictinou, raz talianctinou. Pokecal som si trochu s Emilianom aj druhym talianom, o takych zakladnych veciach ako kde studujem, ako dlho som v Prahe a tak. Blbe bolo ze kuchyna bola trochu podlhovasta na to ako nas tam bolo vela, a chybali ze 2 stolicky, tak dvaja stale nejak stali alebo sa opierali o linku, aj pri jedeni. Za chvilu sa dovarili cestoviny, resp. pasta. Dali do nich niekolko konzeriev tuniaka, paradajky a nejaky olej. Bolo ich straasne vela, tak som sa do sytosti najedol a este si aj zobral duplu. Su velmi stedry ze ma takto pohostili a jedlo bolo navyse vynikajuce. Vseobecne to nakoniec bola dobra spolocnost, citil som sa fajn, ako rovnocenny typek i ked som vela do spolocnej debaty neprispel kedze som bol totalne mimo ich zivoty, nic tam nepoznal a ani som nie stale stihal rozumiet ich anglictine.
Chvilami som uplne pozeral ze ci kokso kde som sa to dostal, do uplne inej spolocnosti, do totalne ineho sveta. Hovori sa to stale ale pokial som nezazil tak som neveril - taliani su velmi temperamentny. Z nicim sa neseru, pri vareni poprevracaju kadeco, leju od oka, su hlasny, uplne uvolneny a stale sami sebou, bezprostredny.. Uvedomil som si jednu velmi silnu vec. taliani su strasne cool.. vsetky byty co robime, a party a ked sa pije v meste.. tak sa defakto snazime byt ako oni, taky cool, zabavny, spontanny, temperamentny.. a oni taky su od prirody to bol zazitok byt s nimi na private.. je to real.. nieze by sme my boli zly alebo sa nevedeli bavit.. ale oni to robia takym stylom, ktory je asi najpriamejsi, najuprimnejsi, najprodzenejsi.
Stravil som s nimi krasny vecer, zhruba o pol jedenastej sme sli do mesta, do americkeho podniku kde bola diskoteka na americky sposob, cista pecka aky je v tom rozdiel.. niekedy tam este pojdem potom o otm napisem.. nakoniec sme s alessandrom a emanuelom sli elektrickou domov. Emiliano je uplne super, taky typ muza ktoreho vonkajsie vlastnosti by som chcel mat. To znamena ze je sympaticky, ma dobru postavu, vie dobre komunikovat, siri dobru naladu, je dobre obleceny.. proste pan talian, ktory sa hned kazdemu zapaci, nema problem sa s hocikym zoznamit alebo si najst zenu. Mimochodom, s ymi ludmi z americkej ubytovne sa pozna cel americanku, s ktorou "chodi" :)

Ako som neprestal jest sladkosti a ine zbytocnosti

Uz odkedy som zacal jest sladkosti, ale obzvlast od druheho rocnika na strednej ked som zacal vo velkom zarabat a vela a pravidelne si sladkosti kupovat, sa ich snazim prestat jest. Problem je ze prestat jest sladkosti je velka vec, je to tazke a zavazne rozhodnutie s nasledkami na celu buducnost.. A take rozhodnutia sa robia tazko...
Chvilu som vydrazal, potom som zas zacal jest, boli casi ked som odmietal jest aj domace kolace a casi ked ma ponukane kolace alebo male vynimky dostali do hry. Momentalne som na tom tak ze jem len bebe a cokolady, ale mal som asi 3 keksiky od marca a tych cokolad je vela.. Takze je to rovnako zle.
Preto som sa od dnes rozhodol, ze prestanem bojovat so zakazom jedenia sladkosti. Neriesim to ci su alebo niesu dobre alebo ci su az take skodlive ze sa tym treba zaoberat.. Ja proste chcem byt clovek ktory sa vie kontrolovat a ked si povie ze nie tak nie. A este horsie ako jest je stale si to vycitat a stale o tom rozmyslat a tym vlastne stagnovat na mieste.
A tak som sa teraz rozhodol, mozno vplyvom osha a teorie postupnosti, ze s tymto neduhom prestanem bojovat. Namiesto toho si na zaciatku kazdej minuty poviem, ze tuto minutu nezjem ziadnu cokoladu, ziaden keksik, ziaden kolac, ziadnu zmrzlinu (to je otazne koli spolocnosti, ked s niekym som...) a bebe.. iba ked mam v krvi alkohol! (lebo to pomaha silno odburat ho a rano sa necitim zniceny).
Tak! Od teraz teda, ziadne velke zavery, iba jednoduche odlozenie na dalsiu minutu. Takto sa to moze odlozit milion krat, ale to riesit nebudem, z toho potom vznikaju zlozite myslienkove konstrukcie a strach z vecnej straty pozitku. Treba sa stale zameriavat len na to, co nam lezi priamo pod nohami!

Dodatok 06.05.2010:
Vcera som bol silno pokusany. V obchode kde boli lacne cokolady som odolal, potom som dostal od kamosa horalku, ale vykaslal som sa na nu, kedze uz nejem sladkosti. Ked som prisiel v noci zhuleny na izbu, zjedol som 2 bebe, co je ok lebo som potreboval vytriezviet.. ale potom sa mi dostala na rozum cokolada ktoru mam na izbe a ako by teraz dobre padla, kedze zhuleny clovek ovela lepsie vnima chut.. a uz som ju isiel rozbalit, hovoriac si ako dovtedy ze ved cokoladu mozem, lebo je kus zdrava atd.. ale potom som si spomenul na tento moj blogovy prispevok a nechcem porusovat svoje slovo, vyzerat ako slaboch ani klamat vam.. Tak som sa zamyslel.. Preslo mi hlavou tolko vela okamihov, ked som nechel zjest sladkost ale nakoniec som ju zjedol ze a kaslem na to len tuto si teraz dam bo mam chut a jedna nevadi a teraz je taka a taka prilezitost a to je neznesitelne zeby som uz nikdy ju nemal zjest.. Ale uz ma to takto nebavi.. na jednom mieste stagnovat! Tak som si povedal ze nie, dolezitejsi je pre mna dobry pocit zo seba a pevna vola, tak som ju nezjedol! A som rad.. Dnes rano som vstal a bol som celkom hladny tak ze dam si bebe na napumpovanie energiou.. ale potom som si spomenul ze na blogu som pisal ze bebe len ked mam v krvi alkohol. A tak som si ho nedal.. a usetrim peniaze, a najedol som sa normalne poriadne..
Takze je dobre pisat blog, spolu s rozhodnutim hovorit na nom veci uprimne, neklamat a s tym ze to niekto niekedy bude citat to na mna vytvara spolocensky tlak, ktory mi zabrani neplnit svoje myslienky.